Viem, je jednoduché zvaliť niečo na deň v týždni. Napríklad piatok trinásteho. Existuje dokonca fóbia z tohto dátumu paraskavedekatriafóbia alebo paraskevidekatriafóbia. Tak ale uznajte. Práve trinásť ľudí sa zúčastnilo na poslednej večeri Ježiša Krista, ktorý bol ukrižovaný na Veľký piatok. Loki prerušil oslavu ako nepozvaný trinásty hosť a naaranžoval, že Hod, slepý boh temnoty, zastrelil Baldura, boha radosti a šťastia a Zem bola uvrhnutá do radosti a smiechu. A určite ďaľších mnoho nenáhodných situácií. Verím tomu, že keď dostatočne dlho a vytrvalo budete neznášať nejaký deň, tak sa pre vás stane Deň Blbec.
Ale vráťme sa k môjmu pondelku.
Aby ste mi rozumeli, ja s tým pocitom nevstávam, že by som si povedala, zasa pondelok, dnes bude nahovno. Ono to tak nejak príde. Aj keď je pravda, dlho okolo seba šírim informáciu, že neznášam pondelky. Ľudia očividne akceptovali tento fakt a prirodzene sa tak správajú a podporujú ma v tomto mojom hlbokom presvedčení neznášania pondelkov.
Keď je pondelok všímam si aj drobnosti. Zakopnutie o stoličku, vyliatie vody na stôl, pricviknutie prsta v mreži, šéf je na mňa nepríjemný, nefunguje výťah, zápcha na ceste, až po to, že v pondelok mi veľa mailov chodí...(no dobre toto pripisujem tomu, že je po víkende a nový týždeň s novými zadaniami.)
Ale to, že prídem do práce a niečo tam vo vzduchu visí a čaká, kedy to na nejakého nešťastníka padne, to ma nikto nepresvedčí, že to tak nie je.
Psychika je čarovné miesto, kde sa to všetko odohráva a mne sa vlastne páči to zvaliť na nejaký deň v týždni. Odbijem si to na začiatku týždňa a mám krásnych 6 dní pred sebou, kým nepríde ďalší nahovno pondelok.
Lucia LuLa Jakubcová